Text pripravila a na otázky odpovedala doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD., vedúca Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici:

Zamyslite sa nad tým, čo poviete svojej dcére, ktorá ako nechránená proti ružienke prekoná v tehotenstve toto ochorenie a buď potratí, alebo porodí dieťa s ťažkými vrodenými chybami niekedy až nezlučiteľnými so životom. Priznáte, že je to následok vášho nerozvážneho rozhodnutia, ktoré ste urobili v mene svojho dieťaťa? Čo poviete svojmu synovi, ktorý prekoná mumps s komplikáciou orchitídy následkom čoho môže byť neplodný?

 

Čo je pravdy na tvrdení , že vakcíny nemajú dlhodobý účinok, po ich podaní organizmus ,,zlenivie“ a nevie sa potom sám brániť chorobám?

Účinnosť vakcín závisí od spôsobu ich prípravy, je limitovaná druhom mikroorganizmu, ktorý nákazu spôsobuje. Živé oslabené vakcíny (napr. očkovacia látka proti  osýpkam a ružienke) majú dlhodobý ochranný efekt, v niektorých prípadoch až celoživotný. Inaktivované vakcíny, napr. vakcíny proti čiernemu kašľu majú obmedzenú dobu ochrany, a preto sa využíva opakované preočkovanie proti tejto chorobe, čomu zodpovedá aj súčasný očkovací kalendár.

Vakcíny majú priemerne 100-1000 antigénov (črta mikroorganizmu stimulujúca imunitu, organizmus vďaka nej rozpozná infekciu), v 1 ml cirkulujúcej krvi máme 107 B lymfocytov. Zistilo sa, že novorodenec je schopný reagovať na 10⁹ až 10¹¹ tj. miliardu až bilión rôznych antigénnych podnetov.

V porovnaní s vakcínami proti 10 závažným ochoreniam je to neporovnateľné množstvo. Dieťa má teoretickú kapacitu odpovedať až na 10 000 vakcín súčasne. Pri očkovaní podľa súčasného očkovacieho kalendára je využitá kapacita imunitného systému na 0,1%.

Napriek zvyšujúcemu sa počtu druhov vakcín sa antigénna záťaž v moderných vakcínach znižuje. Súčasné vakcíny majú okolo 60 antigénov v porovnaní s 3 500 antigénmi ešte v nedávnej minulosti. Pri podaní naraz 11 vakcín, „vyčerpáme“ 0,1% imunitného systému, ale T a B bunky sa neustále dopĺňajú, preto nemožno imunitný systém vyčerpať. Z toho jasne vyplýva, že očkovaním imunitný systém dieťaťa nemôže zlenivieť, nakoľko nezávisle od očkovania sa detský organizmus dennodenne musí vysporiadať s veľkým množstvom antigénnych podnetov z vonkajšieho prostredia.

 

Je pravda, že ortuť a hliník vo vakcínach sú pre detský organizmus nebezpečné?

Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko a na základe renomovaných štúdií vyvracia tak tvrdenia o škodlivosti tiomerzalu, čo je organická zlúčenina ortuti a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu tiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti ho neobsahujú.

Niektoré vakcíny obsahujú hliník vo forme ťažko rozpustných zlúčenín (hydroxid hlinitý, fosforečnan hlinitý). Hydroxid hlinitý je vo vakcíne preto, aby zvýšil imunitnú odpoveď na očkovanie. Vo vakcínach sa hlinité soli používajú vo forme ťažko rozpustných zlúčenín už vyše 70 rokov. Voľný hliník sa nedostáva bezprostredne po pichnutí vakcíny ihneď do obehu a už vôbec nie vo veľkom množstve. Dávka hliníka, ktorú ako adjuvans (pomocná prídavná látka) dostane dieťa s očkovaním, je v pásme bezpečnosti. Možným rizikom je, ak sa podá vakcína, ktorá pri skladovaní zamrzla. V nej sa alumíniové adjuvans vyzráža a môže v mieste vpichu urobiť prechodné mierne bolestivé zatvrdnutie.

Európsky liekopis určuje, že maximálne povolené  množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny je 1,25 mg. Nie je možné porovnávať túto hodnotu s hodnotami určenými pre podávanie potravou, vo forme infúzie alebo s maximálnymi hodnotami v pracovnom prostredí. Žiadna z vakcín, ktorá sa na Slovensku používa v rámci plošného očkovania, neobsahuje väčšie množstvo hliníka, ako je povolené Európskym liekopisom.