Text pripravil a na otázky odpovedal prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, alergiológ, imunológ, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine, Klinika detí a dorastu:

Očkovanie predstavuje najdôležitejší vynález imunológie. Moderné vakcíny vznikli aj na základe dobrého chápania procesov, ktoré sa dejú v imunitnom systéme po kontakte s infekciou, ale aj po očkovaní, a preto sú bezpečné a účinné. Navyše, vakcíny sú jedným z najprísnejšie monitorovaných druhov liekov, nielen počas klinických štúdií, ale aj po zavedení danej vakcíny do praxe. Tak ako iné lieky, aj vakcíny a očkovanie majú svoje nežiaduce účinky, avšak tie najzávažnejšie sú extrémne zriedkavé. Absolútna väčšina nežiaducich príhod po očkovaní je mierna a prechodná.

 

Aký je vzťah medzi očkovaním a imunitou?

Očkovanie stálo pri zrodení imunológie a dodnes sa považuje za najväčší vynález tohto moderného odboru. Imunológia skúma deje, ktoré sa stanú po kontakte nášho organizmu a jeho imunitného systému s podnetmi z vonkajšieho prostredia. Práve z tohto pohľadu sa poznatky imunológie aktívne využívajú pri vývoji moderných a bezpečných vakcín.

Samotný vzťah medzi očkovaním (a vakcínou a jej zložkami) a imunitným systémom je komplexný a záleží od viacerých faktorov. Tak z pohľadu samotnej vakcíny (rozdiel, či je to neživá vakcína, či obsahuje adjuvantný systém, alebo či to je živá oslabená vakcína), jedinca (jeho genetickej informácie, ktorá určuje aj charakter postvakcinačnej odpovede, prípadne môže mať vplyv na niektoré raritné vedľajšie príhody po očkovaní) a faktorov prostredia (ktoré nepriamo alebo priamo vplývajú na organizmus a jeho imunitný systém, a tým ovplyvňujú aj odpoveď na očkovanie).

Pri rozvoji odpovede po očkovaní sa zúčastňujú prakticky všetky časti imunitného systému. V úvode je to zápalová odpoveď, ktorá môže viesť napr. k začervenaniu a lokálnej bolesti v mieste podania vakcíny alebo k zvýšeniu telesnej teploty po očkovaní. Ide o aktiváciu imunitného systému, a tieto pozorované reakcie sú prirodzené a očakávateľné, dokonca môžu viesť k lepšej odpovedi a imunitnej ochrane. Následne do hry prichádzajú už bunky z oblasti špecifickej (získanej) imunity, ktoré dozrievajú a nadobudnú imunitnú pamäť. To vedie k rozvoju imunitnej ochrany po očkovaní s rôznym trvaním.

V závislosti od typu vakcíny, jej zloženia, množstva očkovacieho antigénu je potrebné dodržiavať jednotlivé schémy očkovania, ktoré jednotlivým vekovým kategóriám zabezpečia efektívnu ochranu po očkovaní.

 

Na internete sa možno dočítať, že súčasné podávanie viac ako jednej vakcíny oslabuje imunitný systém malých detí a kombinované vakcíny jeho vývoj narušia, ba dokonca, že očkovanie vyvoláva astmu a alergie. Čo si o tom myslíte z pohľadu odborníka?

Imunitný systém dieťaťa je už v čase narodenia pripravený spoznávať všetko okolo nás a má vo výbave všetky bunky či iné časti, ktoré má aj dospelý jedinec. Navyše, imunitný systém dieťaťa je naivný a neskúsený a má obrovskú kapacitu sa učiť a spoznávať podnety z prostredia. Je preto dôležité využiť túto vlastnosť imunitného systému a čo najskôr mu pomôcť budovať efektívnu imunitnú pamäť, a to napr. aj očkovaním.

Po aplikácii vakcíny sú jej časti rozpoznané iba malou skupinou buniek imunitného systému, ktoré majú na svojom povrchu zodpovedajúce receptory pre zložky vakcíny. Dieťa má obrovské a prakticky nespočítateľné množstvo rôznych receptorov na povrchu svojich imunitných buniek, ktoré dokážu rozpoznať všetky podnety a signály z okolia dieťaťa. Po aktivácii tejto malej časti buniek dôjde k ich dozrievaniu, deleniu a putovaniu na vzdialenejšie časti organizmu od miesta podania vakcíny, čím sa zabezpečí a dosiahne systémová postvakcinačná imunitná ochrana. Z tohto pohľadu možno jednoznačne povedať, že vakcíny nemajú kapacitu preťažiť imunitný systém dieťaťa, práve naopak, malé dieťa má obrovskú schopnosť spoznávať a učiť sa, a to aj jeho imunitný systém a jeho bunky.

Mnohé štúdie jasne ukázali, že po očkovaní nedochádza k preťaženiu imunitného systému a ani nevzniká žiadne oslabenie imunity. Naopak, buduje sa efektívna imunitná pamäť chrániaca dieťa pred mnohými smrteľnými a závažnými infekciami.

Vo vzťahu k alergiám, opäť existuje mnoho štúdií, ktoré ukázali, že očkovanie nie je zodpovedné za nárast alergií, ktoré sú dnes najčastejšou skupinou civilizačných ochorení. Naopak, očkovanie viacerými vakcínami môže mať z dlhodobého hľadiska ochranný efekt pred rozvojom niektorých foriem alergií a podobne. Veď očkovanie používame pri liečbe a ochrane alergikov, ktorí sú ohrození ťažkými priebehom viacerých infekčných ochorení (napr. chrípka u astmatikov). U časti detí môže dôjsť po očkovaní k prechodnému zhoršeniu napr. prejavov ekzému, čo súvisí s aktiváciou imunity.

Očkovanie ale určite nezodpovedá za vznik alergií u daného jedinca. Alergické reakcie po očkovaní sú zriedkavé, závažné reakcie vo forme anafylaxie (najťažšia forma systémovej alergickej reakcie) sa vyskytuje vo frekvencii 1 na 1 000 000 podaných dávok, čiže sú extrémne zriedkavé.

 

Ako vakcíny pôsobia na imunitný systém dieťaťa, čo spôsobia v organizme?

Očkovanie aktivuje jednotlivé časti imunitného systému, vedie ku koordinácii imunitných reakcií a následne k rozvoju dlhodobej imunitnej pamäte. V prípade neživých vakcín vznikajú špecifické protilátky prítomné v krvi alebo na slizniciach, či v koži, ktoré následne chránia pred vznikom danej infekcie. Živé oslabené vakcíny napodobňujú prirodzené ochorenie, majú zachovanú imunogenitu (atraktivitu pre imunitný systém), ale nemajú patogenitu, preto nemôžu vyvolať dané ochorenie.

V prípade raritných vrodených závažných porúch imunity môžu byť niektoré živé vakcíny rizikové, ale výskyt týchto ochorenie je extrémne raritný a deti majú obvykle príznaky, ktoré u nich umožnia dané ochorenie včas diagnostikovať a zabrániť podaniu živej vakcíny.