Text pripravil a na otázky odpovedal MUDr. Štefan Zamba, primár Infektologického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Michalovce:

V júli 2018 v našom regióne, v okrese Michalovce, kulminovala epidémia osýpok. V jednej službe som mal asi 12 prijatých pacientov, ktorí vyžadovali infúznu a podpornú liečbu. Optický pohľad na plné oddelenie mi pripomínal staré filmy, kde pacienti v útrapách ležia v horúčkach. Bál som sa návratu v čase. Sestričky v tých momentoch mali plné ruky práce a situácia si miestami vyžadovala veľmi rýchle-prakticky okamžité riešenia krízovej situácie.

Podobnú situáciu som vo svojej kariére ešte nezažil, a to z hľadiska pomerne rýchleho vývoja epidémie, vekového rozsahu pacientov a veľkého počtu ochorení v krátkom časovom slede. To sú obrazy z praxe, kde otázky typu odôvodnenosti očkovania proti infekčnej chorobe strácajú akýkoľvek význam.

Čím väčší je výskyt infekčných ochorení, tým častejšie sú i komplikácie. Počas epidémií v 50 a 60-tych rokoch, kedy ešte nebolo zavedené očkovanie, ročne ochorelo niekoľko desiatok tisíc ľudí a tým pribúdali i vážne komplikácie a úmrtia.

 

V roku 2018 sme na východnom Slovensku zaznamenali epidémiu osýpok po 20 rokoch. V nemocnici ste ju museli zvládnuť. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

Epidémie detských infekčných ochorení sa vytratili z nášho bežného života. Sám som prežil ako predškolák osýpky, bola to bolesť – najmä svalov, hrdla, brucha, sprevádzané vysokými teplotami a samozrejme niekoľko dní som bol vysypaný vyrážkami po celom tele. Nezabudol som na to. Nikto nezabúda na utrpenie. Našťastie, nemal som vážne komplikácie, ale i tak sa na to nedá zabudnúť.

V roku 2018 dorazili osýpky i do nášho regiónu. Čakali sme to, veď vírus je ,,živý tvor" a chce prežiť, potrebuje len vhodné podmienky. Tie nastali u nás v máji 2018, keď prvý pacient zaniesol do našej oblasti osýpky z Veľkej Británie. Nie z krajín tretieho sveta. Máme otvorené hranice - našťastie, môžeme slobodne cestovať - doba je rýchla, všetko ide rýchlo. Našťastie?

Samotné osýpky sa vyskytujú v posledných rokoch v Európe, a to práve pre pokles preočkovanosti v populácii. V mnohých európskych krajinách práve preto, že očkovanie proti osýpkam nepatrilo k povinným.

 

Mali ste prípady vážneho poškodenia zdravia u neočkovaných detí?

Rýchly bol samotný vývin epidémie, po dvoch mesiacoch sme ,,viedli" vo výskyte v celej Európskej únii. Pribúdali ochorenia s výraznou prevahou detského veku, resp. predškolského veku. Dominovali ochorenia u detí do 1 roka. To sú tie, ktoré sa ešte neočkovali v rámci povinnej vakcinácie, ktoré ešte nedokážu vyjadrovať pocity a emócie slovami. Prevládal u nich plač, často dochádzalo k duseniu, bolestivému a sťaženému prehĺtaniu, zvracaniu, hnačkám, silným hnisavým zápalom spojoviek -  a to najmenšie detičky nevedeli verbálne vyjadriť, čo všetko ich bolí. Časté boli komplikácie v podobe zápalu pľúc, stredoušia u približne každého desiateho pacienta. A mali sme aj prípady, keď deťom zlyhalo dýchanie a museli byť preložené na špecializované pracovisko Detskej fakultnej nemocnice a byť napojené na umelú pľúcnu ventiláciu.

Preočkované deti a dospelí tvoria bariéru, ktorá zabraňuje, aby sa vírus dostal k týmto najzraniteľnejším deťom, ktoré ešte z dôvodu nízkeho veku nemohli byť očkované. Nemajú ešte dostatočne zrelú imunitu a sú najviac zraniteľné infekciami a ich komplikáciami.

Samotné osýpky sú jedným z najnákazlivejších ochorení vôbec, trikrát viac ako kiahne. Šíria sa vzduchom ako kvapôčková nákaza. Nič lepšie a dostupnejšie ako vakcinácia proti niekoľkým infekčným chorobám neexistuje, a to aj vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je možnosť cestovania po svete dostupnejšia ako nikdy predtým. V praxi infektológa sa často stretávam s prípadmi infekčných ochorení, ktoré vypukli až po návrate z rôznych destinácií, čo potom znehodnotí zážitky pohody z dovolenky.

 

Ako ste prežívali spomínanú epidémiu osýpok z pohľadu lekára – infektológa. Ovplyvnila epidémia rozhodnutie rodičov, aby dávali očkovať svoje deti?

Epidémia osýpok v okresoch Michalovce a Sobrance v rokoch 2018-2019 bola najväčšia na Slovensku po niekoľkých desaťročiach len veľmi sporadického výskytu, nakoľko naša populácia bola dovtedy veľmi dobre zaočkovaná. Vírus nemal „živnú pôdu“ svojho pôsobenia. Vírus osýpok „miluje" ľudí, ktorí sa nedokážu brániť - nemajú obranné protilátky, pretože sa nedali zaočkovať.

Povedzme si, že množstvo ľudí uverilo rôznym vyjadreniam, že infekčné ochorenia už nie sú hrozbou, vakcinácia už nie je potrebná, veď sa lepšie stravujeme a určite stačia nejaké bežné lieky na vyliečenie. Títo ľudia pomaly nadobudli dojem, že ovládajú prírodu a zákonitosti.

V júli 2018 v našom regióne kulminovala epidémia, v jednej službe som mal asi 12 prijatých pacientov, ktorí vyžadovali infúznu a podpornú liečbu. Optický pohľad na plné oddelenie mi pripomínal staré filmy, kde pacienti v útrapách ležia v horúčkach. Bál som sa návratu v čase. Sestričky v tých momentoch mali plné ruky práce a situácia si miestami vyžadovala veľmi rýchle, prakticky okamžité riešenia krízovej situácie. Nutná bola stratifikácia pacientov, aby sme ich stihli všetkých dôkladne vyšetriť, diagnostikovať im komplikácie, podať správnu a adekvátnu liečbu. Podobnú situáciu som vo svojej kariére ešte nezažil, a to z hľadiska pomerne rýchleho vývoja epidémie, vekového rozsahu pacientov a veľkého počtu ochorení v krátkom časovom slede. To sú obrazy z praxe, kde otázky typu odôvodnenosti očkovania proti infekčnej chorobe strácajú akýkoľvek význam.

Mnohí nevideli a nezažili tieto ochorenia len z jedného dôvodu - boli chránení očkovaním proti infekčným chorobám. Očkovanie na jednej strane infekčné ochorenia vytesnilo na okraj záujmu, ale súčasne vyvolalo falošný pocit, že už vlastne neexistujú. Opak je však pravdou. Stačí sa opýtať svojich rodičov, starých rodičov, koľko detí  v ich detstve umieralo na „bežné" detské ochorenia. Stačí sa ísť pozrieť do rozvojových krajín, kde neexistuje povinné očkovanie, koľko detí tam denne umiera na osýpky, záškrt, detskú obrnu a pod.

Čím väčší je výskyt infekčných ochorení, tým častejšie sú i komplikácie. Počas epidémií v 50 a 60-tych rokoch, kedy ešte nebolo zavedené očkovanie, ročne ochorelo niekoľko desiatok tisíc ľudí a pribúdali i vážne komplikácie a úmrtia. 

Všetky opatrenia na zabránenie šírenia tohto ochorenia smerujú k tomu, aby bol čím menší výskyt ochorení, pretože  tým je aj menšie riziko výskytu komplikácií, či už akútnych, trvalých, alebo smrteľných.