Vakcíny, teda očkovacie látky, povzbudzujú imunitný systém dieťaťa, aby si vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Nevyvolávajú ochorenie, ale zabezpečujú vznik správnej ochrannej reakcie v prípade stretnutia s infekciou, proti ktorej je dieťa očkované. Hlavnou súčasťou vakcín sú antigén - charakteristická črta mikroorganizmu, ktorá stimuluje imunitný systém a podľa ktorej organizmus rozpozná infekčné ochorenie – a adjuvant – pomocná prídavná látka, znásobuje účinnosť vakcíny, aby jej ochranný účinok trval čo najdlhšie. Cieľom očkovania je získať imunitu proti vážnym infekčným chorobám. A to bez toho, aby ich organizmus musel prekonať a vystavil sa tak riziku vážnych zdravotných problémov. 

Sú vakcíny bezpečné?

V Európskej únii je pre všetky štáty záväzný spoločný Európsky liekopis, ktorý obsahuje záväzné nor­matívy kvality liečiv a liekov a na jeho tvorbe sa podieľajú medzinárodní experti. Pred umiestnením na slovenský trh musí výrobca v predstihu predložiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý je národnou autoritou pre bezpečnosť liečiv na Slovensku, dokumenty, ktoré preukazujú, že terapeutická účinnosť výrob­ku prevažuje nad jeho potenciálnymi rizikami. Po ich overení ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh.

Očkovanie je vysoko bezpečné, nie je však úplne bez rizika – ako každý zdravotný úkon. Riziká očkovania lekári a epidemiológovia poznajú. Hlásenie nežiaducich reakcií po očkovaní je povinné pre každého očkujúceho lekára. Nežiaduce účinky po očkovaní lekár hlási ŠÚKL a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. ŠÚKL prijíma v prípade potreby opatrenia - od doplnenia informácií o očkovacej látke, vydania upozornení pre zdravotníckych pracovníkov a pre pacientov, obmedzenia používania až po stiahnutie očkovacej látky z trhu.

Sú vakcíny účinné?

Veda a výskum v oblasti výroby očkovacích látok napreduje, dnešné deti sú očkované kvalitnými vakcínami. Napríklad jedna dávka MMR vakcíny dokáže zabezpečiť ochranu na približne 93%, dve dávky MMR vakcíny na 97%. Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu je závislá najmä od imunitného stavu organizmu, či už v čase očkovania, ale aj po ňom.

Kde sa dozviem o chemickom zložení vakcín?

Zloženie očkovacích látok je uvedené v Príbalovej informácii pre používateľa lieku a v Súhrne charakteristických vlastností lieku. Za kvalitu očkovacej látky je zodpovedný výrobca alebo distribútor a je kontrolovaná Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Každý výrobca očkovacích látok alebo ich distribútor musí dodržiavať podmienky ustanovené v príslušných legislatívnych predpisoch platných v Slovenskej republike. V oblasti kvality liekov, vrátane vakcín, musí dodržiavať zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a vyhlášku o požiadavkách na správnu výrobnú a veľkodistribučnú prax. Vakcíny sa požiadavkami na dokázanie účinnosti a bezpečnosti neodlišujú od iných liekov. Základné výsledky klinického skúšania sú uvedené aj v súhrne charakteristických vlastností lieku pre každú očkovaciu látku.

Nezasahuje sa očkovaním do vývinu imunity?

I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne "naivný", je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov. Napriek tomu, že počet očkovaní u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. Očkovacie látky používané v súčasnosti majú zásadným spôsobom znížený obsah antigénov v porovnaní s minulosťou. 

Čo môže organizmu spôsobiť hliník vo vakcíne?

Účinná a kvalitná vakcína vyvolá v tele čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď –tvorbu protilátok. Zároveň zabezpečí, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie, aby sa vytvorila dostatočná „imunitná pamäť“. Používanie hliníka vo forme hydroxidu hlinitého má vo vakcínach svoje opodstatnenie. Ako adjuvantný (pomocný) prostriedok zvyšuje ich účinnosť. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny, sú aj v súčasných vakcínach. Sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty, na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Jeho množstvo neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny).Uvedené množstvo hliníka vo vakcínach nie je pre telo toxické. Malé bábätká príjmu počas prvých mesiacov života viac hliníka zo stravy ako z vakcín.

A čo tiomerzal vo vakcíne?

Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti tiomerzalu, čo je organická zlúčenina ortuti a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti ho neobsahujú.

Aká je súvislosť medzi MMR vakcínou a autizmom?

Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Informácie o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998 a pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet. Neskôr sa objavili informácie, že autori teórií o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu boli obvinení z manipulácie s údajmi pacientov a zámerného klamania. Štúdia bola z vedeckého časopisu stiahnutá. Od roku 1995 sa uskutočnilo mnoho vedeckých štúdií, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu, pričom ani v jednej sa nepotvrdil príčinný vzťah.