Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme v roku 2018 a 2019 zaznamenali na východe Slovenska.

Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných – chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese za­očkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95% - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Vysoká zaočkovanosť zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb.

V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii – napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.

Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejné­ho zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníc­tva v Slovenskej republike. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam hradeným z verejného zdravotného poistenia. Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia: od roku 1951 - tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), od roku 1956 - čierny kašeľ, 1957 - detská obrna, 1958 - záškrt, tetanus, 1969 - osýpky, 1984 - ružienka, 1987 - mumps, 1998 - vírusová hepatitída typu B, 2000 - hemofilové invazívne nákazy, 2009 - pneumokokové invazívne ochorenia.

Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu? Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no je dobrovoľne vystavované vzniku vážnych zdravotných komplikácií, respektíve ohrozeniu života.

• Informácie k benefitom a rizikám očkovania nájdete tu
• Informácie k zloženiu vakcín nájdete tu